Parlament a Rada prijímajú riadnym legislatívnym postupom
Väčšina európskych právnych predpisov sa prijíma riadnym legislatívnym postupom, v rámci ktorého majú Európsky parlament (priamo zvolený) a Rada EÚ (zástupcovia 27 krajín EÚ) rovnakú váhu. Komisia predloží legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade. Bez ich schválenia sa z návrhu nemôže stať právny predpis EÚ.
Ako to funguje
Parlament a Rada revidujú a menia text legislatívneho návrhu v tzv. čítaniach. Ak sa obe inštitúcie dohodnú na zmenách, navrhovaný právny predpis sa príjme. Ak sa Parlament a Rada nedokážu dohodnúť na zmenách, uskutoční sa druhé čítanie. Ak sa v druhom čítaní nedospeje k dohode, návrh sa predloží zmierovaciemu výboru, ktorý sa skladá z rovnakého počtu predstaviteľov Rady a Parlamentu. Na zasadnutiach tohto výboru sa zúčastňujú aj predstavitelia Komisie. Keď výbor dosiahne dohodu, znenie sa zašle Parlamentu a Rade na tretie čítanie, aby legislatívny návrh mohol byť prijatý ako právny predpis. V zriedkavých prípadoch, keď dosiahnutie dohody nie je možné, sa právny akt neprijme.
Viac informácií o úlohe Parlamentu a úlohe Rady v riadnom legislatívnom postupe EÚ.
Mimoriadne legislatívne postupy
Tieto postupy sa uplatňujú len v určitých prípadoch. Zvyčajne je jediným zákonodarcom Rada EÚ a od Európskeho parlamentu sa v súvislosti s legislatívnym návrhom vyžadujú len konzultácie alebo súhlas. V zriedkavých prípadoch môže prijať právne akty Parlament sám (po porade s Radou).
Komisia – nelegislatívne akty
Rada alebo Európsky parlament môžu poveriť Komisiu prijatím dvoch typov nelegislatívnych aktov:
- vykonávacích aktov, ktorými sa zavádzajú opatrenia na zabezpečenie rovnakého vykonávania právnych predpisov EÚ vo všetkých členských štátoch;
- delegovaných aktov, ktorými sa menia existujúce právne predpisy s cieľom doplniť najmä nové menej podstatné prvky.
Zmeny zmlúv
Zmluvy EÚ, ktoré tvoria základ práva EÚ, možno meniť s cieľom prispôsobiť právne predpisy a politiky EÚ novým výzvam. Akákoľvek zmena zmlúv si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ.
Existujú dve možnosti, ako zmeniť zmluvy:
- riadny revízny postup sa používa pri prijímaní kľúčových zmien zmlúv, napríklad pri rozšírení alebo zúžení právomocí EÚ;
- zjednodušený revízny postup možno použiť na vykonanie zmien týkajúcich sa vnútorných politík a činností Únie, napríklad poľnohospodárstva a rybolovu, vnútorného trhu, hraničných kontrol alebo hospodárskej a menovej politiky. Výsledkom však nesmie byť rozšírenie právomocí EÚ.
Úloha národných parlamentov
Národným parlamentom sa všetky návrhy právnych predpisov Komisie odosielajú v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu a Rade, vďaka čomu sa parlamenty členských krajín môžu k týmto návrhom vyjadriť.
V oblastiach, v ktorých má EÚ spoločné právomoci s členskými štátmi EÚ, národné parlamenty kontrolujú, či by namiesto právneho aktu EÚ nebolo účinnejšie prijatie opatrenia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni (zásada subsidiarity). Ide o tzv. mechanizmus kontroly uplatňovania zásady subsidiarity.