Prejsť na hlavný obsah

Prijímanie právnych predpisov EÚ

EÚ využíva pri prijímaní právnych aktov širokú škálu legislatívnych postupov. Postup, ktorý sa použije na prijatie legislatívneho návrhu, závisí od druhu a predmetu návrhu. Prevažnú väčšinu právnych predpisov EÚ spoločne prijímajú Európsky parlament a Rada.

Parlament a Rada prijímajú riadnym legislatívnym postupom

Väčšina európskych právnych predpisov sa prijíma riadnym legislatívnym postupom, v rámci ktorého majú Európsky parlament (priamo zvolený) a Rada EÚ (zástupcovia 27 krajín EÚ) rovnakú váhu. Komisia predloží legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade. Bez ich schválenia sa z návrhu nemôže stať právny predpis EÚ. 

Ako to funguje

Parlament a Rada revidujú a menia text legislatívneho návrhu v tzv. čítaniach. Ak sa obe inštitúcie dohodnú na zmenách, navrhovaný právny predpis sa príjme. Ak sa Parlament a Rada nedokážu dohodnúť na zmenách, uskutoční sa druhé čítanie. Ak sa v druhom čítaní nedospeje k dohode, návrh sa predloží zmierovaciemu výboru, ktorý sa skladá z rovnakého počtu predstaviteľov Rady a Parlamentu. Na zasadnutiach tohto výboru sa zúčastňujú aj predstavitelia Komisie. Keď výbor dosiahne dohodu, znenie sa zašle Parlamentu a Rade na tretie čítanie, aby legislatívny návrh mohol byť prijatý ako právny predpis. V zriedkavých prípadoch, keď dosiahnutie dohody nie je možné, sa právny akt neprijme.

Viac informácií o úlohe Parlamentu a úlohe Rady v riadnom legislatívnom postupe EÚ.

Mimoriadne legislatívne postupy

Tieto postupy sa uplatňujú len v určitých prípadoch. Zvyčajne je jediným zákonodarcom Rada EÚ a od Európskeho parlamentu sa v súvislosti s legislatívnym návrhom vyžadujú len konzultácie alebo súhlas. V zriedkavých prípadoch môže prijať právne akty Parlament sám (po porade s Radou).

Komisia – nelegislatívne akty

Rada alebo Európsky parlament môžu poveriť Komisiu prijatím dvoch typov nelegislatívnych aktov:

  • vykonávacích aktov, ktorými sa zavádzajú opatrenia na zabezpečenie rovnakého vykonávania právnych predpisov EÚ vo všetkých členských štátoch;
  • delegovaných aktov, ktorými sa menia existujúce právne predpisy s cieľom doplniť najmä nové menej podstatné prvky. 

Vykonávacie a delegované akty

Zmeny zmlúv

Zmluvy EÚ, ktoré tvoria základ práva EÚ, možno meniť s cieľom prispôsobiť právne predpisy a politiky EÚ novým výzvam. Akákoľvek zmena zmlúv si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ.

Existujú dve možnosti, ako zmeniť zmluvy: 

  • riadny revízny postup sa používa pri prijímaní kľúčových zmien zmlúv, napríklad pri rozšírení alebo zúžení právomocí EÚ;
  • zjednodušený revízny postup možno použiť na vykonanie zmien týkajúcich sa vnútorných politík a činností Únie, napríklad poľnohospodárstva a rybolovu, vnútorného trhu, hraničných kontrol alebo hospodárskej a menovej politiky. Výsledkom však nesmie byť rozšírenie právomocí EÚ.

Úloha národných parlamentov

Národným parlamentom sa všetky návrhy právnych predpisov Komisie odosielajú v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu a Rade, vďaka čomu sa parlamenty členských krajín môžu k týmto návrhom vyjadriť.

V oblastiach, v ktorých má EÚ spoločné právomoci s členskými štátmi EÚ, národné parlamenty kontrolujú, či by namiesto právneho aktu EÚ nebolo účinnejšie prijatie opatrenia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni (zásada subsidiarity). Ide o tzv. mechanizmus kontroly uplatňovania zásady subsidiarity.

Vzťahy s národnými parlamentmi